Ziarislav-Pistaly_a_fujary_(Slovenska_kouzelna_hudba)-WEB-SK-2004-KLV

Section
MP3/FLAC
Group
KLV
Size
0 B
Files
0
Date
2014-10-27

NFO

- -- Release information ----------------------------------------------- -- -

  Artist : Ziarislav
   Album : Pistaly a fujary (Slovenska kouzelna hudba)
   Genre : Ethnic
    Year : 2004
   Label : Nextera
    Cat# : N/A
  Source : WEB
 Bitrate : 320Kbps
    Size : 148,54 MB
 Runtime : 64:46
     URL : http://www.amazon.com/

- -- Tracklist -------------------------------------------------------- -- -

     01. Paslo dievca pavy                                        02:04
     02. Pod Rohacom zijem                                        03:56
     03. A veru veselost / A ked bolo tristvrte na jednu /        04:54
         Kamarati moji, kde ste volakeri / Nebudzem dobri
     04. Zala som ja travu / Ked ma tiesen mori                   04:26
     05. Hoja dunda hoja / Na Jana, na Jana                       06:34
     06. Svietze mi mesiacik                                      04:23
     07. Po valassky od zeme / Nad horou hromy biju / Na          03:50
         Hutianskom laze
     08. Zajdi Slnko za horu / Horko mi je, horko                 05:38
     09. Kvetna kralovna / Hej ty hola hola                       06:27
     10. Kamarati moji, mna srdce zaboli / Svitaj, Boze, svitaj / 03:35
         Naco sa mi, naco
     11. K horam, Slunecko                                        03:32
     12. Priadmeze len, priadme                                   03:16
     13. Hore tym Telgartom / Kopala studienku                    02:30
     14. Hej, Slniecko horuce                                     09:41

- -- Release notes ---------------------------------------------------- -- -

     "Whistles and Fujaras - Slovakian Charming Music"

     Czech description from the label:

     Nahrano v Trnave ve Studiu J, l.p. 1999.
     Digital Remastering: Karel Kourek, RA studio
     http://www.rastudio.cz/
     Na titulce: Veporske hory (C) Jan Moravec

     Tento vyber nahravek ZiariSlav sestavil ze svych dvou alb,
     ktere vysly na Slovensku pod nazvy "Liecive piesne" a
     "Divopiesne".

     Zakladem nahravek z alba "Liecive piesne" jsou Slovenske
     lidove pisne, ve kterych se primo ci naznakem zpiva o leceni,
     uzdravovani nebo odstraneni bolesti. Miro ZiariSlav vybral z
     hudebne-duchovniho pramene, ktery jsme zdedili po predcich,
     ctrnact tahlych pisni, ktere jsou jako stvorene pro klidne
     rozjimani.

     "Divopiesne" jsou volne a spontanne upravene puvodni slovenske
     napevy z ruznych slovenskych kraju (Horehronie, Orava, Saris,
     Podpolanie, Spis, Liptov..). Nektere z nich jsou stare az
     tisic pet set let - jeste z obdobi prirozeneho vedomi a
     svobodneho vyznavani puvodni viry (Hoja dunda hoja, Kvetna
     kralovna, Nesieme capka, Na Jana, na Jana..). Tuto hudbu sice
     nelze povazovat za nejakou doslovnou rekonstrukci dobove
     hudby, avsak v mnohych ohledech se v ni zjevne odrazi duch
     davnych dob. Podobne napevy se v minulosti na Slovensku hraly
     i s bubny (janske pisne ci dupaky, ve kterych Horehronci
     dodnes obcas zabubnuji, i kdyz uz jen nohama na podlaze nebo
     vareckami na hrnce).
     Vsechny snimky nahral ZiariSlav na vlastnorucne vyrezanych
     puvodnich hudebnich nastrojich do vicero stop za pouziti
     techto nastroju:

     Sestidirkova pistala, fujara, fujarka, koncovka, koncovecka,
     dvojacka, tridirkova pistala, rolnicky, brumle. V nahravkach z
     alba "Divopiesne" jsou pouzity take puvodni staroslovenske
     bubny - buben "dob" a ramovy buben ze sita.
     "Dakujem nespocetnym pokoleniam nasich predkov, ale i
     sucasnikom i potomkom za udrziavanie a rozvijanie prastarych
     napevov, ktore sme dostali do Daru".
     Miro ZiariSlav Svicky

     "Liecive piesne":
     Vetsina pisni jsou tzv. travnice cili slovenske narodni pisne
     zpivane pri znich ci praci na polich. Lide se odedavna v
     prirode, v lese, v horach nebo doma nejen naladovali zpevem,
     coz je jeden z nejprirozenejsich zpusobu rozjimani, ale pisni
     se i uzdravovali nebo tak potlacovali dusevni i telesnou
     bolest, nevyrovnanost a vraceli se ke klidu, radosti a dusevni
     rovnovaze. Tento kdysi uplne bezny vselidovy zpusob probuzeni
     a naladeni zivotni sily pisni - tedy dychacim cvicenim a
     zvukovym vlnenim, se dnes v uzsi podobe oznacuje jako
     muzikoterapie. Lidova pisen prosaknuta prirodnosti,
     prirozenosti, preziva i v dobe narustu ruznych umelych proudu.
     A nejen preziva - jeji kouzlo v posledni dobe cim dal vice
     roste. Necht tyto pisne pusobi na vasi dusi jako ziva voda.

     "Divopiesne":
     Miro ZiariSlav uci lidi v ruznych oblastech krajiny hrat na
     nektere prirodni, puvodni nastroje. Tim zpristupnuje vicero
     zpusobu rozjimani - prijimani zivy (zivotni sily), vcetne
     rozjimani zpevnych a pohybovych. K nim patri i tzv. divotance.
     Jsou to prastare, prirozene tance, souvisejici s nasim
     prirodnim duchovnem - clovek tancuje dle sveho citu, bez
     predlohy, nespoutane. Jejich ucinek je zjevny - uvolneni,
     vyrovnani a osvezeni zivodrah, osvezeni a naladeni duse, tela
     i ducha a dalsi vysledky z toho vyplivajici. Je vicero
     zpusobu, jak lze dosahnout zadaneho stavu - v pripade
     divotancu je to pohybove vedeni. Nekomu staci napriklad zavrit
     oci, zadrzet dech a preslapovanim nohou se napojit na jemnou
     caru vedeni zivy, ktera se bude zesilovat az do skutecneho
     divotance. Nebo se (s otevrenyma ocima) nekolikrat otocit,
     "podchytit" roztocenou zivu a nechat se unaset zivotodarnym
     tancem v tepu hudby. Samozrejme, ze prinosne muze byt i bezny
     poslech hudby - bez tance. A co znamena to "divo", napriklad
     ve slove "divotance"? Slovo "DIV" je ve slovenskem puvodnim
     jazyce oznacuje cosi posvatne, silne, ciste a nespoutane.

     Zkraceny zivotopis M. Z. Svickeho:
     Multiinstrumentalista, byvaly novinar, zpevak, textar,
     publicista, vyrobce hudebnich nastroju, vydavatel a ozivovatel
     prirodniho duchovna. Od roku 2002 zije na samote ve Veporskych
     horach - ve stredni a nejrozlehlejsi casti Slovenskeho
     rudohori.
     Je zakladatelem Rodneho kruhu - spolecnosti pro puvodni-
     prirodni duchovno. Pravidelne publikuje v casopise DIVA -
     casopisu pro puvodni-prirodni duchovno.

- -- ------------------------------------------------------------------ -- -
     KLV is a division of KALEVALA, focusing on all things non-finnish.

Files

PathSize
No file list.