▄▄█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀█
█▀ ▄▄█████████████████ █
█ ███▀ ▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄ █
█▀▀▀▀█▀▀▀▀▀▀▀▀█▄ █▄ ▀██▄ ▀▀█▄ █ ██ █m4g3▄▄▄▄▄▄
█ ██ ▄▄██████▄ ██▀▀▀▀▀▀█▄ ▀▀▀▀▀▀▀█ ▀█▄ ▀███▄ ▀▀█▄ █ █▄███▀▀▀▀▀▀███▄▄
█▄ ███▀▀ ▄▄ ██▄ ▄▄████▄ ▀██▀▀▀▀█ ░█▀▀▀▀█▄ ▀███▄ ▀█▄ █ ██ █▀ ▀▀██
█ ██ █▀▀█▄ ████▀▀ ▀██ █ ██ █ ░░█ ██ █▀█▄▄ ▀██▄ ▀██ ██ ▄███ ██████ ██
█▄ ██ █ █ ██ ▄█▀█ ██ ▀ ██ ▄█ ░░█ ██ █░ ░▀█▄ ▀██▄ ▀ ██ ▄█▀ ██ ██
█ ██ ▀█ ░█▄ ██ █ █ ██ ██ ▄█░░▒░█ ██ █ ░░░ ▀█▄ ▀██ ██ ██ ██ ██
█▄ ██ █░ ░█ ██ █ ░█ ██ ██ ▄█░▒▒▓▒█ ██ ▀█▒▒░▄▄█▀ ▄██ ▄▄▄ ▀█▄ ██ ██
█ ██ ▀█░ █ ██ █ ░█ █████ ▀▀█▄▄▄█▀ ▄██ ▀▀▀▀▀ ▄▄██▀ ▄▀ █▄ ▀███ ██████ ██
█▄ ██ █ ░█▄▄▄▄█ ░█▄▄▄▄ ███▄▄ ▀ ▄▄██ ████████▀▀ ▄▀ ▀█▄▄ ▄▄█▀
█ ██ █ ░ ░ ░░░░░ ░ █▄▄ ▀▀█████▀▀ ▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▀▀ ░░ ░ ▀▀██▄▄▄▄▄▄███▀▀
█▄▄▄▄█ ░ ░░░▒▒▒▒░░░ ░ ▀▀█▄▄▄▄▄▄▄█▀▀░░░▒▒▒▒▒▒▒▒░░░ ░ ░░ ▀▀▀▀▀▀
░ ▄ ░░▒▒▒▒▓▓▓▓▓▓▓▒▒▒▒░░░ ░ ░ ░░░░▒▒▒▒▓▓▓▓▓▓▒▒▒▒▒░░░░░ ░ ░
▒ █▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀ ▀ ▀ ▀
▓ █ Fermata - Generation (Reissue)
█▄█▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄ ▄▄ ▄ ▄ ▄
█ █ release.info
█▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀▀ ▀ ▀ ▀
▓ █ ARTiST : Fermata
▒ █ TiTLE : Generation (Reissue)
░ █ GENRE : Beat
█ YEAR : 1998
█ LABEL : OPUS / OPEN MUSIC
█ RELEASE DATE: Sep-30-2003
█ TRACKS # : 07
█ PLAYTiME : 39:39 min
█ LENGTH : 54,5 MB
█ SOURCE : CDDA
█ PROTECTION : None
░ █ GRABBER : Audiograbber v1.82 Build 2 FULL ;-)
▒ █ ENCODER : Fraunhofer MP3 Codec v1.263
▓ █ QUALiTY : 192 kbps / 44.1kHz / Full Stereo
█▄█▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄ ▄▄ ▄ ▄ ▄
█ █ track.list
█▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀ ▀ ▀ ▀
▓ █
▒ █
░ █
█ 01 - Tie Brea 04:35
█ 02 - Vina Del Mar 07:02
█ 03 - Calamity 05:53
█ 04 - Gastonomic 03:36
█ 05 - Boleti 05:07
█ 06 - Reserve 04:36
█ 07 - K.O. 08:50
░ █
▒ █
▓ █
█▄█▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄ ▄▄ ▄ ▄ ▄
█ █ release.comments
█▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀ ▀ ▀ ▀
▓ █
▒ █ FERMATA
░ █
█ Zaciatkom sedemdesiatych rokov sa mladi posluchaci definitivne
█ rozisli so swingovym strednym prudom, ktory uz koncom sestde-
█ siatych rokov stratil akukolvek vyvojaschopnost. Fakticka ne-
█ existencia rockovej sceny na Slovensku, zapricinena kulturnou
█ normalizaciou, sposobila, ze pozornost sirokeho, socialne di-
█ ferencovaneho publika uputali prejavy, ktore by za normalnych
█ okolnosti pravdepodobne boli viac-menej mensinovou zalezitos-
█ tou. Obrovsku popularitu v tom case ziskalo Vargovo Collegium
█ musicum, vychadzajuce zo syntezy rocku a vaznej hudby, Pavol
█ Hammel, cerpajuci z folkrockovych tradicii a dobove jazzrocko-
█ ve fuzie.
█
█ Kym v Cechach bola jazzrockova scena sedemdesiatych rokov -
█ nahrada rockovej sceny, reprezentovanej iba velmi obmedzenym
█ poctom suborov bez faktickej moznosti naplno formulovat
█ "rockovy svetonazor" - clenita a funkcna (s pochopitelnym vy-
█ sokym stupnom epigonstva), na Slovensku mozno hovorit skor o
█ vplyvoch aktualnych fuzii v tvorbe skupiny GATTCH a Deza Ursi-
█ nyho. Jedinym legitimnym reprezentantom jazz rocku do polovice
█ sedemdesiatych rokov bola skupina Fermata gitaristu a sklada-
█ tela Frantiska Griglaka, ktora vznikla roku 1973 (minuly rok
█ mala teda okruhle vyrocie) a ihned nadviazala na sudobe trendy
█ zapadneho jazz rocku, reprezentovaneho najma skupinou Mahavi-
█ shnu Orchestra. Tento strucny sprievodca albumami Fermaty si
█ vsima tvorbu skupiny do roku 1985, pokym bol jej clenom Tomas
█ Berka. Vtedy totiz vydala najdolezitejsie, legendarne platne.
█ Roku 1991 zaznamenavame come back skupiny (album Simile a spo-
█ radicke koncerty; v sucasnosti Griglak pripravuje novu platnu)
█
█ Frantisek Griglak (1953) patri medzi najziarivejsie talenty
█ slovenskeho rocku. Na scenu sa uviedol uctyhodne - po amater-
█ skych zaciatkoch vo vlastnej skupine Inside Of Fire ucinkoval
█ v rokoch 1970-1971 v skupine Prudy. Jeho posobenie v skupine
█ Collegium musicum (1971-1972) bolo sice kratke, zucastnil sa
█ vsak na nahravani dvojalbumu Konvergencie, ktory patri k skvo-
█ stom slovenskeho rocku. Uz tu - ako osemnastrocny - prekvapil
█ svojou vyspelou technikou, melodickou invenciou, logikou vy-
█ stavby sol a neopakovatelnym tonom (podla ktoreho je dodnes
█ okamzite identifikovatelny, nezavisle od toho, na akom nastro-
█ ji a aparature hra). Griglak je svojim zalozenim rocker, ale
█ nastupujuci jazz rock mu umoznil naplno uplatnit virtuozitu a
█ nekonvencne kompozicne postupy.
█
█ Druhym zakladatelom a stabilnym clenom Fermaty bol hrac na
█ klavesovych nastrojoch a profesionalny scenograf Tomas Berka
█ (1947), ktory predtym posobil v amaterskej skupine We Five,
█ neskor zalozil vlastny subor Ex We Five. Jeho skladatelsky
█ vklad vo Fermate bol znacny; svojou racionalitou vytvaral pri-
█ rodzeny protipol Griglakovej melodickosti a temperamentu.
█ "U Berku je zjavny sklon k racionalnej organizacii skladieb
█ (intervalova, resp. modalna melodicka stavba, caste pouzivanie
█ metrickych pasiem s nepravidelnym delenim prizvukov." - tato
█ charakteristika by mohla byt sucastou definicie jazz rocku se-
█ demdesiatych rokov en bloc. A kedze Griglak je skor hudobnik
█ inklinujuci k rockovo expresivnemu prejavu, je zjavne, ze z
█ dvoch polov syntezy rocku a dzezu bol vo Fermate akcentovany
█ ten rockovy.
█
█ Uz na zaciatku svojho posobenia Fermata nahrala viacero sce-
█ nickych hudieb pre divadla v Kosiciach, Trnave, Bratislave a
█ vo Zvolene, cim dokazala svoj zmysel pre farbu a vystihnutie
█ atmosfery.
█
█ Prva platna Fermaty (bez nazvu) vysla roku 1975. Zacina pom-
█ pezne a presvedcivo Griglakovou upravou Rumunskej rapsodie G.
█ Enesca v duchu vtedy modnych transformacii skladieb vaznej
█ hudby. Ide o velmi stylovu upravu, napokon aj skladba je dobre
█ vybrata. Rapsodia predstavuje zaroven jedinu prevzatu skladbu
█ Fermaty vobec, repertoar skupiny sa neskor opieral vylucne o
█ vlastne kompozicie. Posluchac ma moznost presvedcit sa v prie-
█ behu niekolkych sekund o muzikantskych kvalitach skupiny, naj-
█ ma o Griglakovej virtuozite. Zial, tato hutnost vypovede nie
█ je priznacna pre celu platnu. Vyrazne motivy sa striedaju s
█ menej zazivnymi plochami, kde sa na podklade ostinatnej baso-
█ vej figury (presvedcivy Anton Jaro mal vtedy 21 rokov!) a zvu-
█ komalebnych bicich Petra Szapu (ktory do skupiny nastupil po
█ zakladajucom Pavlovi Kozmovi) realizuju obaja solisti. Velkym
█ nedostatkom je chudobnost soundu. Jazz rock si vyzaduje hutny
█ zvuk klavesovych nastrojov, minimalne vsak elektricky klavir
█ Fender, "Steinway jazz rocku". Namiesto neho je na debute Fer-
█ maty (okrem organu, ktory v tejto hudbe nikdy nebol dominujuci
█ nastroj) pouzity jednoduchy klaviset a akysi bazalny monofo-
█ nicky syntetizator. Ani mixaz s "papierovym" zvukom bicich na-
█ hravkam velmi nepomohla. Napriek tomu vsak platna v ziadnom
█ pripade nema iba hodnotu pocinu. Sam Griglak ju charakterizo-
█ val s odstupom piatich rokov velmi presne: "Myslim, ze na
█ prvej platni je niekolko peknych napadov; keby sme teraz na-
█ hravali album nazivo a pouzili tie iste, modernejsie aranzo-
█ vane skladby, tak by to mohlo byt celkom uspokojive".
█
█ Najlepsi obraz o impozantnom vyvoji Fermaty, o ktorom hovoria
█ dobove kritiky, by zrejme poskytol zaznam koncertneho vystu-
█ penia - napriklad koncertu skupiny na prvych Bratislavskych
█ dzezovych dnoch v decembri 1975.
█
█ Roku 1976 sa v skupine vymenil bubenik - Petra Szapu vystrie-
█ dal mimoriadne talentovany Cyril Zelenak s praxou v skupinach
█ Modus a Prudy, ktory tvoril spolu s Antonom Jarom preciznu
█ rytmiku. Obaja hudobnici doteraz patria k najvytazenejsim stu-
█ diovym sidemanom, schopnym prisposobit sa kazdemu stylu; roku
█ 1977 spolu nahravali LP Deza Ursinyho Pevnina detstva, spolu-
█ pracovali i s Ladislavom Gerhardtom.
█
█ Druha platna Fermaty, Piesen z hol (1976), znamena vyrazny
█ progres. Zvuk je tu ovela pestrejsi, farbistejsi i zasluhou
█ noveho elektrickeho klavira Fender a dokonalejsieho syntetiza-
█ tora s podstatne sirsim farebnym spektrom, nehovoriac uz o ne-
█ porovnatelne lepsom zvuku nahravky. Po prvykrat sa prejavila
█ tendencia Fermaty nahravat tematicky komplexne, myslienkovo
█ ucelene platne. V tomto pripade ide o inspiraciu folklorom.
█ "Fermata sa dotkla folkloru zatial len velmi letmo - vacsinou
█ typickym modalnym nazvukom viacerych pouzitych tem", pise v
█ recenzii J.Kincek. Synteza rocku, dzezu a folkloru by skutocne
█ mohla byt hlbsia. Griglak svojou melodickou hrou a "slovanskym
█ feelingom", i Berka so svojim myslitelstvom maju na to vsetky
█ predpoklady. Griglak to napokon celkom jasne dokazal v Pies-
█ nach z kolovratku na platni Konvergencie. Na druhej strane
█ treba ocenit pristup, s akym tvorcovia pouzili folklorizujuce
█ momenty - nejde o lacne preberanie tem alebo modalne klzanie
█ po povrchu, ale o snahu zmysluplne uplatnit motivy, stupnice,
█ postupy a signifikantnu atmosferu v povodnej tvorbe. V nepo-
█ slednom rade ide v kontexte slovenskeho jazz rocku o novum a
█ Fermata sa podujala na nevdacnu ulohu prvolezca.
█
█ Piesen z hol je dokumentom o hladani vlastnej identity suboru.
█ Vyrazne pretrvavaju "mahavishnovske" vplyvy, je tu vsak citel-
█ na snaha o vlastny vyraz. Nahravka ma sice velmi solidny zvuk,
█ ale tvorcovia sa nevyhli istemu vyrazovemu stereotypu. Piesen
█ sa sustreduje na prepracovanost detailu, autori vsak celkom
█ neustrazili dynamiku, napatie a kontrastnost celku, co vsak je
█ da sa povedat, detska choroba celej nasej jazzrockovej sceny.
█ Skoda, ze na platni nie je viac takych miest, ako nastup Grig-
█ lakovych gitar vo vlastnej miniature Dolu Vahom (kde po prvy-
█ krat pouzil svoj charakteristicky playbackovy viachlas), ci
█ Berkova tema (hrana spolu s huslami hostujuceho Milana Tedlu)
█ v piesni Vo Zvolene zvony zvonia.
█
█ Platnu Huascaran nahrala Fermata za styri dni v juni 1977.
█ Mnohi odbornici, i samotny Griglak, povazuju tento album za
█ vrchol tvorby suboru. Opat ide o uzavrety celok. Programova
█ kompozicia je inspirovana tragediou ceskoslovenskej horole-
█ zeckej vypravy, ktorej clenovia prisli o zivot pri vystupe na
█ peruansky vrchol Huascaran nasledkom zemetrasenia. Pri tejto
█ tragedii boli znicene i dve mesta. Pamiatku obeti zemetrasenia
█ si uctila druha vyprava, ktora vrchol dobyla. "Udalosti, ktore
█ sa nedavno odohrali v peruanskych horach sme si nezvolili za
█ namet iba pre exotickost nazvu, ale aj preto, ze obsahuju obi-
█ dve (...) polohy - tragicku i vitaznu," pisu tvorcovia v
█ sprievodnom texte k platni. Tieto polohy podmienuju pouzivanie
█ novych (v kontexte Fermaty) vyrazovych prostriedkov - k "rock-
█ jazzovej" koncepcii pristupuju i prvky art rocku, inspiracia
█ nielen vaznou hudbou, ale aj skupinami ako Pink Floyd, Yes ...
█ (uvod albumu s "floydovskou" syntetizatorovou plochou, cast
█ kompozicie Huascaran I s vokalom Petra Olaha a pod.). Aj bas-
█ gitara noveho clena suboru, Ladislava Lucenica, svojim zvukom
█ (charakteristickym pre znacku Rickenbacker) i celkovym polyfo-
█ nicko-pohyblivym ponatim evokuje Chrisa Squira z Yes. Dalsou
█ novinkou na platni je akysi svojsky variant funky Huascaran II
█
█ Platna tvori vyvazeny, proporcny a vygradovany celok. Dynamic-
█ ky sa tu striedaju pasaze s kontrastnou naladou, organicky je
█ tu pouzite i violoncelo hostujuceho Dezidera Pitu v kombinacii
█ s akustickym klavirom, co tvori vhodny protipol k ustavicne sa
█ rozrastajucemu arzenalu klavesovych nastrojov (na platni maju
█ premieru polyfonicke syntetizatory).
█
█ V obdobi Huascaranu dosiahla oblubenost Fermaty vrchol. Skupi-
█ na sa stala kultovou nielen v specializovanych kruhoch, jej
█ socialny zaber bol neobycajne siroky.
█
█ Roku 1977 si celu Fermatu "pozical" do studia i Pavol Hammel.
█ Vysledok ich spoluprace, platna Stretnutie s tichom, patri
█ medzi jeho najvydarenejsie diela.
█
█ Po nahrati Huascaranu Griglak s Olahom a Lucenicom nastupili
█ na dvojrocnu vojensku sluzbu, co sposobilo nezelany vypadok v
█ koncertovani i v studiovych aktivitach. V druhej polovici roku
█ 1979 sa Fermata predstavila v novom zlozeni - Ladislav Lucenic
█ sa definitivne rozhodol pre karieru v pop music (v skupine Mo-
█ dus, neskor ako gitarista, aranzer a studiovy multiinstrumen-
█ talista s Miroslavom Zbirkom, s ktorym spolupracuje dodnes) a
█ nahradil ho nestor slovenskej basovej gitary Fedor Freso.
█ Freso sam svoju "zmenu firmy" komentoval takto: "Prebehlo to
█ absolutne prozaicky. Odisiel som od Vargu, nemal som co robit,
█ vobec som si nevedel predstavit, z coho budem zit, chvilu som
█ koketoval s myslienkou, ze zalozim hardrockovu skupinu (...) a
█ vtedy mi ktosi povedal, ze Fermata hlada basistu. Este v ten
█ vecer som zavolal Tomasovi, ze idem k nim hrat. A bolo to."
█
█ Uz v auguste 1979 (mesiac po navrate z vojenciny) Fermata na-
█ hrala platnu Dunajska legenda. Na prvy pohlad ide opat o kom-
█ paktne, programove dielo, inspirovane slovanskou historiou -
█ skladby su pomenovane podla slovanskych kniezat. Tato mani-
█ festacia slovanstva je z hudobnej stranky obsiahnuta najma v
█ Griglakovej kompozicii Trebiz, da sa vsak povedat, ze na roz-
█ diel od Huascaranu nejde o ziaden programovy scenar - o to
█ vsak tvorcom asi ani neslo.
█
█ Na Dunajskej legende je viditelne specifikovany a diferencova-
█ ny hudobny jazyk Griglakovych a Berkovych skladieb (platnu si
█ autorsky rozdelili rovnym dielom - po styri skladby). To na
█ jednej strane prispieva k pestrosti, na druhej strane sposobu-
█ je, ze platna je divergentnejsia ako predchadzajuce albumy,
█ najma Huascaran.
█
█ Griglak bol vzdy vo svojej podstate rocker a v Dunajskej le-
█ gende to potvrdzuje. Jeho temy su priamociarejsie, spevnejsie,
█ vyhyba sa metrickej ekvilibristike. Svoju gitaru nechava na-
█ plno vyzniet v "kantilenovych" oblukoch i razantnych solach
█ (dvakrat tu pouziva vtedy modne, vyslovene rockerske efektove
█ zariadenie talk box, ktorym sa zvuk gitary moduluje ustami).
█ Skladba Chotemir je vystavana aditivne; slovo skladba je zrej-
█ me v tomto pripade odvodene od vyznamu "skladat". Je to akysi
█ skicar peknych tem, myslienkovo oddelenych, ale gradujucich.
█ Po prvykrat vo Fermate pouziva akusticku gitaru - spevny a po-
█ sobivy Chotemir ma takmer folkovu atmosferu.
█
█ Berka si zachoval svoj "konstruktersky" pristup ku kompoziciam
█ casto pouziva neparne metra (Unzat) ci roznym sposobom predra-
█ zene doby (Zuemin), a najma on prispieva k zachovaniu kontinu-
█ ity tvorby Fermaty. Freso a Olah vtedy tvorili jednu z najra-
█ zantnejsich a najstavnatejsich rytmickych sekcii slovenskeho
█ rocku.
█
█ Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov uz totiz sotva
█ niekto nazval Fermatu jazzrockovou skupinou. S najdenim vlast-
█ nej tvare a odputanim sa od mahavishnovskych vplyvov dospela
█ tato skupina k svojskej synteze, v ktorej jazz rock sluzil
█ skor ako esencia, jeden z inspiracnych zdrojov.
█
█ Rok 1980 bol pre Fermatu uspesny. Dunajska legenda bola prija-
█ ta kritikou i posluchacmi velmi kladne. Skupina obnovila kon-
█ certnu cinnost a iba za prvy polrok odohrala asi 90 koncertov.
█ Z "obcasneho" suboru sa Fermata stala "pravidelnou" skupinou,
█ fungujucou na profesionalnej baze. Vyvrcholenim roka bolo tak-
█ mer mesacne turne so skupinou Locomotiv GT po Madarsku; vacsi-
█ nou islo o klubove vystupenia. Fermatu prijali velmi priatel-
█ sky. a zaverecnom koncerte dokonca zatienila i dalsiu predka-
█ pelu - Skorpio.
█
█ V juli skupina nakrucala svoju piatu LP platnu s nazvom Biela
█ planeta. Jej koncepcia je totozna s koncepciou Dunajskej le-
█ gendy (i poctom piesni), ale slovanske kniezata tu vystriedali
█ cestovatelia, moreplavci a objavitelia bielych miest na mape
█ sveta. Zial, tato tema neinspirovala skupinu k objavovaniu
█ bielych miest v hudbe. Pocas vrcholiacej konjunktury sa zacali
█ objavovat priznaky rutiny a stereotypu. "Je tu malo objavneho
█ (co by nakoniec neprekazalo) a uplne tu chyba odvaha a risk.
█ Vsetko posobi skor ako prechadzka po uhladnom parku nez ako
█ dobrodruzna cesta do neznama."
█
█ Platna sa zacina slubnym shufflom s naznakom boogie a takmer
█ dzezovym klavirnym solom Cook, velmi skoro vsak zavladne ruti-
█ na, osviezena troskou reggae v Amundsenovi ci harmonicky ori-
█ ginalnym uvodom v Humboldtovi. Perlou je krasna Griglakova
█ spanielkova balada Kolumbus, ktora patri k tomu najkrajsiemu,
█ co kedy napisal, a potvrdzuje, ze jej autor je pesnickarom par
█ excellence.
█
█ Berka opat komponoval s "logaritmickym pravitkom", hyba vsak
█ atmosfera jeho vydarenejsich kompozicii na Huascarane, ci na
█ Dunajskej legende. Skupina posobi dokonale zohrato, zvuk je
█ skvely (zvukova rezia - Jozef Hanak), ale platni chyba to, co
█ dovtedy nechybalo na ziadnej platni Fermaty - cosi nove v kon-
█ texte skupiny i slovenskej hudobnej sceny.
█
█ To zrejme pochopili i protagonisti Fermaty, pretoze dalsia
█ platna Generation (1981) je uz na prvy pohlad koncepcne ina.
█ Nejde o ziaden programovy ci "programovy" projekt. Autorstvo
█ si nerozdelili iba Berka s Griglakom: zo siedmich skladieb tri
█ zlozil Berka, dve Freso a dve Griglak.
█
█ Predovsetkym si treba vsimnut, co album odlisuje od ostatnych
█ - pretoze prave to je na nom to podstatne: s akymsi funky sme
█ sa uz v tvorbe Fermaty stretli, ale tieto vplyvy americkej
█ "ciernej" hudby neboli nikdy take silne ako v uvodnej Berkovej
█ skladbe Tie-Break (Prerusenie). Posluchacovi okamzite zide na
█ um elektricky Herbie Hancock (v tvrdosijnej dravej ostinatnos-
█ ti) ci Billy Cobham (v roznych rytmickych ozvlastneniach).
█ Berka v tejto skladbe znie inaksie a mladsie. To sa, zial,
█ neda povedat o jeho ostatnych dvoch skladbach, v ktorych sa
█ odvolava na tradiciu Fermaty - klasicku "riffovu nahanacku"
█ Calamity (Kalamita) a Boleti (Dubaky) s ozvlastnujucou, blue-
█ sovo rytmizovanou strednou castou.
█
█ Obe Griglakove skladby maju vyraznu, posobivu atmosferu. Po
█ prvy raz v historii Fermaty sa ozvali spanielske motivy (Vi a
█ Del Mar). Pekna tema a bravurne improvizacie su, zda sa,
█ pozdravom velikanom jazzrockovej gitary - Johnovi McLaughlino-
█ vi a (najma) Alovi DiMeolovi. Prave tato skladba, spolu s Ber-
█ kovym Prerusenim je doklazom, ze Fermata sa dovtedy nikdy ne-
█ obratila uplne na rockovu stranu.
█
█ Dalsou Griglakovou skladbou je K.O., ktora svojim charakterom
█ patri skor k rocku. Po prvykrat sa vo Fermate objavil saxofon
█ (hostujuci Ludovit Krajcovic). K.O. svojou atmosferou pripomi-
█ na znamu Us And Them skupiny Pink Floyd (z platne Dark Side Of
█ The Moon). Sugestivnu temu prebera gitara a potom klavesove
█ nastroje.
█
█ Fedor Freso (ktory inak bezne nekomponuje) prispel dvoma
█ skladbami: Gastronomic Pleasures (Gastronomicke radosti), po-
█ menovana podla jeho velkej zaluby, je v kontexte Fermaty nevi-
█ danym boogie-blues s originalnou harmonickou stavbou, vyraznou
█ (ako inak) basovou liniou a ustnou harmonikou hostujuceho Jo-
█ zefa Hanaka. Popri tejto veselej pesnicke, ktora platnu vhodne
█ scivilnuje, sa Reserve uz nezda az takou vydarenou kompoziciou
█ Tvrdosijnym riffom v sebe opat nezaprel basgitarove myslenie,
█ strojovemu a vykonstruovanemu dojmu mala zrejme zabranit
█ stredna cast so slovanskym lydickym motivom, ten sa vsak (nota
█ bene po Piesni z hol) zda byt trochu polopatisticky.
█
█ Skvele instrumentalne vykony clenov Fermaty boli vzdy samo-
█ zrejmostou, preto je zbytocne zdoraznovat tento aspekt. Platna
█ Generation je tretou LP v zostave Griglak-Berka-Freso-Olah a
█ svojou urovnou stoji, podla mojho nazoru, niekde medzi Dunaj-
█ skou legendou a Bielou planetou. Ma vydarene i vagnejsie mo-
█ menty. Perestrojka Fermaty na pociatku osemdesiatych rokov si-
█ ce nebola dotiahnuta uplne do konca, ale snahu skupiny o zmeny
█ nemozno nivelizovat. Generation patri medzi priemer v kontexte
█ Fermaty - v ramci ceskej a slovenskej sceny to vsak vzdy zna-
█ menalo nadpriemer.
█
█ Po vydani platne odisiel z existencnych dovodov Karol Olah.
█ Nahradil ho mlady Roman Chovanec, ktory prichadzal priamo z
█ amaterskeho podhubia. Dalsou platnou sa Fermata zrejme mala
█ este vacsmi priblizit sirsiemu okruhu posluchacov. Preto v
█ skupine pribudol spevak (a dalsi klavesista) Juraj Bartovic.
█ Situaciu na zaciatku roku 1982 charakterizoval F. Freso: "Na
█ jar ideme na turne po Sovietskom zvaze. Program budu tvorit aj
█ starsie skladby. Uplne novy program chceme nacvicit az po nav-
█ rate. Uz teraz ho koncipujeme pre skupinu s piatimi hracmi. V
█ Bartovicovi sme totiz neziskali iba spevaka, ale, co pokladame
█ za rovnocenne, ak nie dolezitejsie, aj dobreho klavesoveho
█ hraca. Vzdy nam robilo problemy hrat skladby z platni v rovna-
█ kej podobe aj na koncertoch. Chcelo to furu playbackov a nikdy
█ to nebolo ono. Teraz sme spokojni."
█
█ So spokojnostou Fedora Fresa to asi nebolo az take jednoznacne
█ lebo po sesttyzdnovom turne po Sovietskom zvaze zo skupiny
█ odisiel. Nahradil ho velmi mlady, vtedy sedemnastrocny (!)
█ Dalibor Jenis, neskor clen funkoveho Espritu Pavla Kozmu.
█ Zaroven sa do skupiny vratil Karol Olah.
█
█ "Ad libitum (1984) je akymsi zlomom vo vyvoji skupiny", pise v
█ sprievodnom texte k platni Fero Hora. Dnes vieme, ze to bol
█ zlom v tomto - najdolezitejsom - obdobi posledny.
█
█ Album je dokumentom o myslienkovych divergenciach clenov sku-
█ piny, ktore zvyraznuje snaha o ziskanie priazne sirsieho pu-
█ blika. Fermata definitivne rezignovala na dzezove a jazzrocko-
█ ve publikum, inklinacia k rocku sa stala dominantnou. Napokon,
█ vacsiu cast priaznivcov dzezu a fusion zvabili v prvej polovi-
█ ci osemdesiatych rokov ine, atraktivne krajiny - pohodlne a
█ slnecne, ci divoke a neprebadane. Ale aj rockove publikum uz
█ malo iny hodnotovy system. Roky 1983-1984 su v znameni nastupu
█ Novej vlny (zaujem o nu bol u nas priamo umerny represiam pro-
█ ti nej). Ta priamo revoltovala proti komplikovanemu a prearan-
█ zovanemu "dospelemu" rocku.
█
█ Ad libitum ma niekolko poloh: Griglak je "v rockovom drese" v
█ piesnach Svet na doskach, Posledne tango na Vajnorskej, ci v
█ popovejsom Sprievodcovi. Zaroven si vsak instrumentalkou S.O.S
█ nie bez nostalgie spomina na "jazzroky sedemdesiate". Berka
█ osciluje medzi rockom - miestami dokonca rockom s etiketou
█ hard (Prvy pad) - a svojou tradicnou intelektualnou polohou.
█ V piesni Stolicky dokonca ako keby nevedel spojit dve identi-
█ ty Fermaty - staru (uvod a zaver) a sucasnu (stredna, spievana
█ cast). J. Bartovic prispel peknou popovou baladou Pat minut po
█ dvanastej a cudnym jazzrockovo - prekomplikovanym songom Este
█ vladzem. Cela kapela si schuti zajamovala v dvoch funkovych
█ skladbach so slapovou basovou gitaro u (vo Fermate absolutna
█ novinka!) - Post scriptum a Ad libitum. Na platni je sedem
█ spievanych skladieb a tri instrumentalky, autorom textov su
█ Martin Sarvas a Tomas Berka.
█
█ Platna Ad libitum je trochu nevyhranena. Pravdepodobne by jej
█ pomohlo akcentovanie opjazzovych (vtedy navyse velmi moder-
█ nych, ba az modnych) poloh. Ale ciry, hutny a posobivy rockovy
█ vyraz, ten, k akemu sa Griglak dopracoval napriklad v skladbe
█ Amsterdam na comebackovej platni Simile, je na nej zastupeny
█ iba zlomkovo.
█
█ Zlozenie skupiny z platne Ad libitum je zaroven poslednym, v
█ ktorom Fermata v prvom obdobi hrala. Roku 1985 pri autohavarii
█ tragicky zahynul Karol Olah. Protagonisti suboru usudili, ze
█ bez neho nema zmysel pokracovat a jedna z najvacsich sloven-
█ skych skupin sa rozpadla. F.Griglak inicioval v druhej polovi-
█ ci osemdesiatych rokov vznik dvoch rockovych formacii - sku-
█ piny Avion so spevakom P. Haberom a skupiny Pressburg. Roku
█ 1991 zaznamenavame novy navrat Fermaty v novom zlozeni, ktorej
█ hudba instrumentalne vychadza z najlepsich tradicii "starej"
█ Fermaty.
░ █
▒ █ Enjoy this great release by BaBi of mCZ!
▓ █
█▄█▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄ ▄▄ ▄ ▄ ▄
█ █ news.and.greets
█▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀ ▀ ▀ ▀
▓ █ NEWS:
▒ █
░ █
█ We are small group of friends dedicated to bring
█ the best music to you! We are 100 percent non-profit.
█ All what we do is for fun. Oops maybe the fun is not the
█ right word. Good music is a drug we need to be alive.
█
█ We do not share our releases to public with p2p sharing
█ networks, web sites, irc networks or other ways.
█ We take from Scene and we want to give in return.
█
█ MusiCZ was formed out of the merging of two czech mp3
█ groups: Kartel & aXe. We mainly focus on .cz & .sk bands,
█ to support this part of scene. Our motto is "quality,
█ not quantity"!
█
█ Our members and sites are not listed due to security
█ reasons. In fact we have no sites neither members.
█
█
█ GROUP GREETS & RESPECT:
█
█ dREAM TEAM, JANOSiK, NAUTiLUS, DivXCZ, ROYAL,
█ KiNOBOX, DiF, CMP
█
█
░ █ PERSONAL:
▒ █
▓ █
█ █
█▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀ ▀ ▀ ▀
█ █ header+nf0=magellan █ last.update=February 26th, 2003
█▀█▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀▀ ▀▀ ▀ ▀ ▀
▓ █
▒ █
░